Adaptácia na silový tréning u veľmi starých jedincov s obmedzenou pohyblivosťou nie je úplne charakterizovaná.
Cieľom tejto štúdie bolo preto dôkladne preskúmať adaptáciu na režim silového tréningu dolnej časti tela v tejto populácii, s osobitným dôrazom na vzťah medzi zmenami vybraných premenných.
Metódy: Dvadsaťdva starších mužov a žien s obmedzenou pohyblivosťou (85 ± 6 rokov) bolo randomizovaných buď do skupiny, ktorá vykonávala 30 minút silového tréningu s vysokou záťažou trikrát týždenne s denným dopĺňaním bielkovín počas 10 týždňov (ST), alebo kontrolná skupina. Koncové body boli chudá hmota nôh hodnotená pomocou DXA, hrúbka svalov hodnotená ultrazvukom, izometrická a dynamická sila, rýchlosť vývoja krútiaceho momentu a funkčná kapacita.
Výsledky: Chudá hmota nôh vzrástla oproti východiskovej hodnote pri ST (0,7 ± 0,3 kg) spolu so zväčšenou hrúbkou vastus lateralis (4,4 ± 3,2 %), rectus femoris (6,7 ± 5,1 %) a vastus intermedius (5,8 ± 5,9 %). Hypertrofia bola sprevádzaná zlepšenou silou extenzorov kolena (20-23%) a funkčným výkonom (7-11%). Pri ST nekorelovala ani zmena svalovej hmoty ani hrúbka svalov so zmenami svalovej sily. Bola však pozorovaná silná korelácia medzi zmenou izometrickej sily a rýchlosťou chôdze (r = 0,70).
Závery: Nesúlad medzi prírastkami svalovej veľkosti a sily naznačuje, že adaptácie súvisiace s kvalitou svalov prispeli k zvýšeniu sily. Korelácie pozorované medzi zlepšením sily a funkcie naznačujú, že zásahy vyvolávajúce veľké zlepšenie sily môžu byť tiež lepšie, pokiaľ ide o funkčné zisky v tejto populácii.
(Aging Clin Exp Res. 2020 Apr;32(4):605-616)
Čo je veda a ako jej porozumieť?
LIcencia publikovaného článku, pravidlá zdieľania a použitia