Úvod a ciele: Alkohol je uznávaným rizikovým faktorom cirhózy pečene. Zostáva však nejasné, či tento vzťah sleduje kontinuálny vzor dávka-odpoveď alebo má prahovú hodnotu. Taktiež nie sú známe vplyvy pohlavia a koncového bodu (t.j. úmrtnosť vs. morbidita) na asociáciu. Na vyriešenie týchto otázok a na poskytnutie kvantitatívneho hodnotenia súvislosti medzi príjmom alkoholu a rizikom cirhózy pečene autori tejto štúdie vykonali systematický prehľad a metaanalýzu kohortových a prípadových kontrolných štúdií.
Dizajn a metódy: Štúdie boli identifikované rešeršom literatúry Ovid MEDLINE, EMBASE, Web of Science, CINAHL, PsychINFO, ETOH a Google Scholar od januára 1980 do januára 2008 a prehľadávaním odkazov na nájdené články. Štúdie boli zahrnuté, ak boli hlásené kvantifikovateľné informácie o riziku a súvisiace intervaly spoľahlivosti vzhľadom na aspoň tri rôzne úrovne priemerného príjmu alkoholu. Na modelovanie vzťahu medzi dávkou a odozvou sa použili kategorické aj kontinuálne metaanalytické techniky.
Výsledky: Kritériá zaradenia splnilo 17 štúdií. Autori našli niekoľko náznakov prahových účinkov. Konzumácia alkoholu mala výrazne väčší vplyv na mortalitu(úmrtnosť) na cirhózu pečene v porovnaní s morbiditou(chorobnosťou). Rovnaké množstvo priemernej spotreby alkoholu súviselo s vyšším rizikom cirhózy pečene u žien ako u mužov.
Diskusia a závery: Celkovo bol koncový bod dôležitým zdrojom heterogenity medzi výsledkami štúdie. Tento výsledok má dôležité dôsledky nielen pre štúdie, v ktorých sa odhaduje záťaž chorobami, ktoré možno pripísať konzumácii alkoholu, ale aj pre prevenciu.
(Drug Alcohol Rev. 2010 Jul;29(4):437-45)
Čo je veda a ako jej porozumieť?
LIcencia publikovaného článku, pravidlá zdieľania a použitia
