Čo je veda a ako jej porozumieť?

Vedecká metóda bola prvýkrát načrtnutá Francisom Baconom (1561-1626) s cieľom poskytnúť logické a racionálne riešenie problémov v mnohých vedeckých oblastiach. Do čias dnešnej doby sa vedecká metóda pribúdajúcimi informáciami a technologickým pokrokom značne vyvinula a rafinovala.

Hlavnými princípmi vedeckej metódy používanej vo všetkých vedeckých disciplínach sú overiteľnosť, predvídateľnosť, falzifikovateľnosť(logika a prípadne zámery postavenia hypotézy, metodická, štatistická, interpretačná, atp.) a spravodlivosť.

Kritické myslenie je kľúčovou súčasťou vedeckej metódy. Bez nej nemôžete používať logiku na to, aby ste dospeli k záverom.

Základné kroky vedeckej metódy sú: 1. uskutočnenie pozorovania, ktoré popisuje problém/fenomén, 2. rešerš – získanie informácií k problému/fenoménu z doterajších poznatkov, 3. vytvorenie hypotézy, 4. testovanie hypotézy navrhnutým výskumom, 5. vyvodenie záverov, spresnenie hypotézy v ďalšom výskume a prípadné použitie zistených informácií pre ďalší výskum a vývoj, legislatívu, komerčnú a nekomerčnú prax.

Ako príklad krokov vedeckej metódy možno zjednodušene uviesť fenomén, ktorý si všimol vo svojej praxi tréner futbalistov: 1. športovci, ktorí podľa informácií z aktigrafov spia cez noc pred pravidelnými fyzickými testami menej ako 6 hodín, majú výrazne horšie výsledky na testoch ako je ich dlhodobý priemer, 2. jeho rešerš doterajších vedeckých poznatkov podporuje pozorovanie, ale existujú viaceré nejasnosti, 3. tréner vytvorí hypotézu: spánok kratší ako 6 hodín vedie k zníženiu výkonností na fyzických testoch, 4. hypotézu posunie kolegovi z univerzity, ktorý navrhne experiment vo väčšej škále súbežne u viacerých mužstiev a zistenými výsledkami potvrdí hypotézu trénera, 5. spánok kratší ako 6 hodín vedie k zhoršeniu výsledkov fyzických testov v porovnaní s dlhodobým priemerom a čím väčší je spánkový deficit, tým horší je na fyzických testoch podaný výkon. Autori štúdie odporúčajú kolegom vedcom v nasledujúcich štúdiách hodnotiť okrem dĺžky spánku aj kvalitu spánku presnejšími metódami a skúmanie dôvodov krátkeho spánku. Trénerom do praxe odporúčajú vytvoriť hráčom podmienky pre dlhší spánok a vyžadovať od nich adekvátny prístup k spánkovému režimu (nielen) pred pravidelnými fyzickými testami. Keďže je vysoko pravdepodobné, že krátky spánok povedie k zníženiu výkonu aj počas tréningu a/alebo zápasu.

Niektoré fenomény majú za roky pozorovaní a opakovaní v praxi jasné mnohí praktici. Nazýva sa to aj ako skúsenosť (empirické poznanie), odbornosť, prípadne životná múdrosť. Na druhej strane, môžu robiť mnoho chýb. Pretože môžu trvať na niečom nie správnom čo len predpokladajú alebo sa domnievajú.  Nie všetko je tak ľahko pozorovateľné, alebo overiteľné bez použitia vedeckej metódy.

V praxi väčšinou skúsení zaučení ľudia, školia/učia tých menej skúsených. Z princípu veci sa počíta s tým, že majú dostupných viac skúseností, praktických poznatkov. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov takmer v každej oblasti ľudského pôsobenia je nevyhnutné snažiť sa prepájať obojstranne vedu s praxou.

Vedecké články (vedecké štúdie, vedecké výskumy) sú prehľadne vedcami napísané “reporty“, kde opisujú prečo, čo a ako robili vo svojom výskume a k akým úvahám, výsledkom a záverom sa dopracovali.

Štruktúra, alebo členenie vedeckého článku sa mierne líši v závislosti od vedeckého časopisu, typu výskumu a vednej disciplíny.

Vedecký článok je pri jeho čítaní pre rýchlu orientáciu vhodné začať štúdiom názvu, kľúčových slov a abstraktu. Ak je článok relevantný, je vhodné zoštudovať z akého vedeckého časopisu je článok, o aký typ výskumu sa jedná, metodiku, výsledky, závery, konflikt záujmov, vyhlásenie o financovaní (viac o jednotlivých častiach článku nižšie v texte), až potom ostatné časti článku.

V praxi to niekedy najmä pre laika, alebo vedca z inej vednej disciplíny znamená pomerne zložitý proces, doštudovať si celú problematiku zo všeobecnej a špecializovanej odbornej literatúry a následne iných najaktuálnejších súvisiacich výskumov. Častokrát až potom je možné hlbšie porozumieť danému článku, jeho výsledkom, zorientovať sa v ňom, nájsť v ňom potrebné informácie a správne si ich vysvetliť.

Niektoré médiá a “rýchlokvasení odborníci“ si prečítajú jednu informáciu (vetu) vo výsledkoch, ktorá im dá pre ich porozumenie okamžitý význam a to im stačí (takto by sa vedecký článok nemal študovať, stráca sa tým jeho význam a prínos a vedie to k dezinformáciám). Je to nabetón isté – veď som ten riadok práve teraz prečítal na vlastné oči, hneď s tou informáciou, novinárskou kačicou, treba ísť na bubon… …Avšak veda je podstatne komplikovanejšia. Častokrát nemá presne ustálené hodnotiace kritériá, výsledky a líši sa od prípadu k prípadu aj v rámci jednej vednej disciplíny pri použití iných metód. Overované fenomény nemusia byť medzi sebou vôbec porovnateľné. Prínos daného vedeckého článku závisí častokrát od porozumenia čitateľa s autorom a prípadne schopnosti čitateľa syntetizovať informácie a analyzovať poznatky. Niekto v tom istom vedeckom článku môže vidieť informácie použiteľné priamo pre prax, niekto iný iba suchý nezáživný text a nerozumie, o čom vedecký článok vlastne hovorí.

Základná štruktúra vedeckého článku býva obvykle nasledovná:

Názov

Môže byť opisný, alebo napríklad zdôrazňovať hlavný záver, klásť otázku na ktorú poskytuje úvahu alebo odpoveď, alebo označovať oficiálny názov štúdie.

Autori a ich inštitúcie, informácie o autoroch

Uvádza mená a priezviská autorov (autora), kontakt na autorov, uvádzajú sa tu inštitúcie pre ktoré pôsobili v dobe napísania článku. V prípade potreby napríklad vyžiadania kópie plnej verzie vedeckého článku, alebo vyjadrenia autora pre médiá, alebo pre kontakt medzi vedcami pre zistenie detailov/nadviazanie možnej spolupráce/výmenu informácií, je vhodné kontaktovať autorov touto cestou.

Abstrakt

Stručne zhŕňa celý vedecký článok, prezentuje niektoré výsledky a závery. Mal by zaujať čitateľa, aby získal záujem prečítať si celý článok. Slúži na rýchlu orientáciu pre čitateľa, napovedá či je vedecký článok pre neho relevantný a hodný detailného štúdia.

Kľúčové slová

Zvyčajne sa uvádza niekoľko pre danú štúdiu najrelevantnejších slov, alebo slovných spojení. Môžu slúžiť pre vyhľadávanie v databázach vedeckých článkov, ale aj na rýchlu orientáciu čitateľa.

Úvod

Stručne opisuje pozadie študovanej problematiky, jej význam a súvislosti. Poskytuje základné informácie o tom čo sa doterajším výskumom v problematike zistilo a tieto informácie sa logicky prepoja s danou štúdiou.

Použité metódy

Detailne popisuje všetky použité materiály a metódy, ktoré boli na testovanie hypotéz(y) použité. Čo a ako sa presne skúmalo, ako sa presne chronologicky postupovalo, koľko to trvalo, ako sa výsledky zozbierali a akým softwareom štatisticky hodnotili. Aké prípadné chemikálie a prístroje boli použité, alebo odkiaľ zaobstarali zdrojové dáta na hodnotenie, ako boli rozdelené skupiny, popis účastníkov, alebo zvierat, tkanív, buniek, skúmaných materiálov, alebo fenoménov. Opíšu sa všetky detaily. Ak už bola metóda, alebo viaceré metódy predtým použité v inej štúdii, uvedú sa autori metód a prípadné úpravy týchto metód. Presné detaily, ktoré by túto stať článku priveľmi predlžovali, môžu autori uviesť do doplnkových materiálov článku. V ideálnom prípade – celý výskum by sa mal dať podľa opísaných metód zopakovať a overiť. Pre vedcov a recenzentov a redaktorov vedeckých časopisov uverejňujúcich vedecké články, tiež sekcia metódy slúžia na kontrolu prípadných metodických chýb, ktoré môžu znehodnotiť, alebo znížiť hodnotu celého výskumu a dosiahnuté výsledky. V praxi sa niekedy môžeme stretnúť (z rôznych dôvodov) s nadmerným okresaním metód, alebo ich nezrozumiteľnosťou.

Výsledky

Autori odprezentujú v grafoch, tabuľkách, fotografiách, videách, textoch, alebo inom formáte výsledky, ku ktorým sa svojim výskumom pri overovaní hypotézy dopracovali. Uvádza sa tu aj štatistická významnosť výsledkov.

Diskusia

Autori okomentujú svoje výsledky a porovnajú s existujúcimi výsledkami iných autorov. Môžu uviesť logické dôvody, prípadné hypotézy, alebo odôvodnené špekulácie, pre ktoré sa domnievajú, že sa výsledky dostavili. Tým môžu napríklad vnuknúť dôležitú myšlienku, alebo hypotézu iným vedcom študujúcim daný vedecký článok. Stáva sa, že článok je len okrajovo príbuzný, ale kvalitná úvaha autora môže prepojiť a doplniť časť chýbajúcej skladačky, alebo inštruovať a nasmerovať ďalší výskum. Je preto jedným z najdôležitejších častí vedeckého článku. Okrem iného, stať diskusia poukazuje na schopnosti autorov článku pracovať s literatúrou, schopnosti kritického myslenia, analýzy, indukcie, dedukcie a kreativity.

Závery

Autori zhodnotia, čo svojimi výsledkami dosiahli, či správne svojim výskumom otestovali stanovené hypotézy. Aký prínos majú zistené výsledky pre ich vednú disciplínu a prax. Prípadne, ak sú výsledky zjavné a jednoznačné (štatisticky preukazné, klinicky, biologicky, prakticky zmysluplné), môžu zhrnúť najdôležitejšie odporúčania pre vedu, ďalší výskum, legislatívu a praktické riešenia. Niekedy môžu byť výsledky tak celospoločensky závažné, že autori môžu urgovať na okamžitú nápravu, alebo zmenu doteraz bežného zabehnutého konania.

Poznámka: Niekedy sa nemusí zistiť takmer nič konkrétne, resp. nič pre laika zaujímavé. Prípadne sa zistí len drobná časť skladačky, alebo indícia, že hypotézu, alebo navrhnutie metód jej overenia treba pre budúce výskumy pozmeniť.

Poďakovanie

Autori na tomto mieste poďakujú všetkým do článku hoc len myšlienkou, alebo odporúčaním zapojeným za rady a inštruktáž pri koncepcii, alebo iných fázach tvorby článku.

Konflikt záujmov

Každý z autorov by mal vyjadriť prípadné konflikty záujmov v súvislosti s daným článkom. Napríklad komerčná aktivita autora v zhodnej oblasti, sponzorské dary, financovanie rôznych aktivít, ako napríklad platené prednášky, články, poradenstvo pre komerčný a verejný sektor, vystúpenie s príspevkom na konferencii, v komore odborníkov, terajšia, alebo minulá príslušnosť k istej inštitúcii, atď., atp.

Príspevky autorov k článku

Autori uvedú svoju účasť na tvorbe článku, napríklad napísanie článku, návrh metód, organizácia alebo praktické vykonanie experimentu, štatistika, grafické práce, korekcie a finalizácia článku, preklad, atp.

Vyhlásenie o financovaní

Uvedú sa zdroje financovania vedeckej štúdie – granty, súkromné inštitúcie, nadácie, fondy, vlastné súkromné financovanie, atp.

Použitá literatúra

Autori uvedú použitú literatúru z ktorej čerpali informácie do svojho článku (ktorú citovali v článku). Táto časť je extrémne dôležitá, priznáva kredit a autorstvo (duševné vlastníctvo) za dané myšlienky právoplatným autorom. Voľba literatúry okrem iného napovie skúsenému vedcovi v obore alebo odbornému recenzentovi študujúcemu článok, ako sa autori danej štúdie orientujú v danej problematike a či neopomenuli významné nosné štúdie a ich zistenia.

Doplnkové materiály

Autori môžu mať v niektorej časti štúdie uvedený odkaz na doplnkové materiály, ktoré je možné stiahnuť zvyčajne z úložiska z internetu. Takéto materiály môžu byť napríklad zdrojové dáta na spracovanie a hodnotenie pre iných vedcov, alebo súbory ako sú videá, fotografie, rozsiahle tabuľky, grafy a tak podobne.

Existujú rôzne typy vedeckých štúdií, ako sú experimenty a porovnávacie analýzy, pozorovacie štúdie, prieskumy alebo rozhovory. Výber typu štúdie závisí najmä od položenej výskumnej otázky(hypotézy). Každý typ vedeckej štúdie sa hodí a slúži na iné účely. Má inú metodiku, dĺžku trvania, náročnosť, potreby na vybavenie a kompetencie, náklady, hodnotenie, typ, váhu výsledku. Každá informácia je dobrá a niekedy štúdia s najnižšou váhou výsledku, prípadne iba nový nápad, alebo názor, môže spustiť  vo vedeckej komunite sériu výskumov s pozoruhodnými dôležitými výsledkami.

Medzi najbežnejšie typy vedeckých štúdií v prírodných vedách patria:

Laboratórny výskum “v skúmavke“

Experimenty „v skúmavke“ uskutočnené v kontrolovanom laboratórnom prostredí.

Výskumné štúdie na zvieratách

Štúdie uskutočnené na zvieratách.

Nápady, úvodníky, názory

Predložené odborníkmi v danej oblasti.

Prípadové správy a série

Správa o sérii pacientov so zaujímavým výsledkom. Nie je zapojená žiadna kontrolná skupina.

Prierezová štúdia

Pozorovanie definovanej populácie v jedinom bode v čase alebo časovom intervale. Expozícia a výsledok sa určujú súčasne (prieskumy).

Prípadová kontrolná štúdia

Prípadové kontrolné štúdie začínajú výsledkami a nesledujú ľudí v priebehu času. Výskumníci si vyberajú ľudí s konkrétnym výsledkom (prípady) a vedú rozhovory so skupinami alebo kontrolujú ich záznamy, aby zistili, aké odlišné skúsenosti mali. Porovnávajú pravdepodobnosť zážitku s výsledkom s pravdepodobnosťou zážitku bez výsledku.

Kohortová štúdia (prospektívna observačná štúdia)

Klinická výskumná štúdia, v ktorej sú ľudia, ktorí v súčasnosti majú určitý stav alebo dostávajú konkrétnu liečbu, sledovaní v priebehu času a porovnávaní s inou skupinou ľudí, ktorí nie sú postihnutí týmto stavom alebo liečbou.

Randomizovaná kontrolovaná štúdia

Kontrolovaná klinická štúdia, ktorá náhodne (náhodným výberom-randomizáciou) zaradí účastníkov do dvoch alebo viacerých skupín. Existujú rôzne metódy na randomizáciu účastníkov štúdie do ich skupín.

Systematické preskúmanie

Súhrn klinickej literatúry. Systematický prehľad je kritické posúdenie a vyhodnotenie všetkých vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberajú konkrétnym klinickým problémom. Vedci používajú organizovanú metódu lokalizácie, zostavovania a hodnotenia súboru literatúry na konkrétnu tému pomocou súboru špecifických kritérií. Systematický prehľad zvyčajne zahŕňa opis zistení zo súboru výskumných štúdií. Systematický prehľad môže zahŕňať aj kvantitatívne zhromažďovanie údajov, ktoré sa nazýva metaanalýza.

Metaanalýza

Spôsob kombinovania údajov z mnohých rôznych výskumných štúdií. Metaanalýza je štatistický proces, ktorý kombinuje zistenia z jednotlivých štúdií.

Medzi štúdie s najväčšou váhou a robustnosťou vedeckých dôkazov sa radia metaanalýzy, systematické preskúmania a randomizované kontrolované štúdie. Ale ako všetko vo vede, je to závislé od kontextu danej konkrétnej problematiky. Pre názornosť, niektoré typy experimentov nie je možné vykonať z etických dôvodov, alebo nemusí byť v danej problematike zatiaľ dostatok kvalitných informácií na spracovanie. V takomto prípade sa používa to najlepšie dostupné z iných ako troch vyššie uvedených typov štúdií.

Aj vedci navrhujúci, vykonávajúci a hodnotiaci vedecký výskum a píšuci o ňom vedecké články sú len ľudia. Môžu sa dopustiť a do určitej miery sa dopúšťajú rôznych typov zaujatosti. Každý vedec a vedecký tím medzi sebou, by mal vedieť o týchto potencionálnych rizikách skresľujúcich vedecký výskum. Morálnosť, sebaanalýza, sebakritickosť a spätná väzba od kolegov a z tretích strán sú nevyhnutné preto, aby bol výskum čo najviac pravdivý. Zaujatosť je napríklad v klinickom výskume plynúca aj od samotných účastníkov experimentu.

Zaujatosť je akýkoľvek trend alebo odchýlka od pravdy pri zbere údajov, ich analýze, interpretácii a zverejňovaní, ktoré môžu spôsobiť nesprávne závery. Zaujatosť sa môže vyskytnúť úmyselne alebo neúmyselne. Zámer a konanie s účelom zaviesť zaujatosť do niekoho výskumu je nemorálny, avšak nie je možné sa mu(alebo pokusom o to) úplne vyhnúť v komerčnom ani akademickom výskume.

Vzhľadom na možné dôsledky neobjektívneho výskumu, je takmer rovnako nezodpovedné viesť a publikovať neobjektívny výskum neúmyselne. Stojí za to zdôrazniť, že každá štúdia má svoje mätúce premenné a obmedzenia. Efektu zmätenia sa nedá úplne vyhnúť. Každý vedec by si preto mal byť vedomý všetkých potenciálnych zdrojov zaujatosti a podniknúť všetky možné kroky na zníženie a minimalizáciu odchýlky od pravdy. Ak je odchýlka stále prítomná, autori by ju mali priznať vo svojich článkoch vyhlásením o známych obmedzeniach ich práce. Je tiež zodpovednosťou redaktorov a recenzentov odhaliť akúkoľvek potenciálnu zaujatosť. Ak takéto skreslenie existuje, je na redaktorovi, aby rozhodol, či má skreslenie dôležitý vplyv na závery štúdie. Ak je to tak, uverejnenie takých článkov je potrebné odmietnuť, pretože jeho závery nie sú platné.

Aký je účel komunikácie vedeckých informácií s verejnosťou? V ideálnom prípade poskytnúť nenúteným spôsobom objektívne zistené pravdivé informácie ľuďom. Prípadne objektívne a pravdivo ľudí informovať o vedeckých zisteniach a tým pomôcť, aby sa mohli slobodne a autonómne rozhodnúť v danej otázke. Cieľom vedeckej komunikácie s verejnosťou by v ideálnom prípade nemala byť podpora špecifického správania, teda aby sa nezneužívala veda za účelom podpory najrozmanitejších zjavných alebo skrytých agend.

Z pohľadu riadenia, efektívna vedecká komunikácia si vyžaduje zhromaždiť relevantné vedecké poznatky pre ľudí s rozhodovacou právomocou a preložiť tieto poznatky do užitočných pojmov, vytvoriť dôveryhodné obojsmerné komunikačné kanály v spolupráci s odborníkmi na komunikáciu, vyhodnotiť proces a podľa potreby ho vylepšiť. Profesionáli v efektívnej vedeckej komunikácii si uvedomujú zložitosť vedy, rozhodnutí a komunikačných procesov a to vyžaduje systémový prístup. Takáto perspektíva ponúka prístup k vytváraniu takýchto systémov prispôsobením vedeckých metód praktickým obmedzeniam vedeckej komunikácie. Zahŕňa personálne obsadenie (sú zapojení správni ľudia?), internú spoluprácu (hovoria medzi sebou?) a externú spoluprácu (hovoria s inými zainteresovanými stranami?). Takýto sofistikovaný vysokoúčinný systém ako vyplýva z logiky veci má obrovskú moc a mal by byť preto používaný iba pre verejný záujem a verejne prospešné účely (bez iných pridružených zjavných, alebo skrytých agend). Známe sú viaceré odhalené prípady zneužitia ale aj mnohé zjavné prípady správneho použitia takéhoto efektívneho systému. Bolo, je a bude to vždy len o moci, peniazoch a ľuďoch, ich zámeroch, politike, zaujatosti a morálke. Kde sa stretne moc, politika, marketing a veda, vždy zvíťazí moc, politika a marketing (na vedeckých poznatkoch a metódach založený:).

Ako komunikovať vedu pre rozmanité médiá a širokú verejnosť vo všeobecnosti? Mnohí vedci – autori vedeckých štúdií najmä v dávnejšej minulosti po prvom kontakte s rozmanitými médiami odmietli ďalšiu mediálnu komunikáciu. Keď sa ich náročná a delikátna práca dostala na úroveň bežnej mediálnej kačice, senzácie, s vytrhnutím informácií z kontextu, bez porozumenia a aj prípadné vyjadrenia vedcov oklieštila a/alebo skorigovala redakcia tak, že dávali iný význam. Vedeli daní vedci komunikovať a rozhodli sa správne o ďalšej nekomunikácii s médiami? Existujú dnešné snahy komunikovať vedu s verejnosťou všetkými kanálmi – internet, rádiá, televízia, filmy, umenie. Avšak menej sa už hľadí na to čo a akým spôsobom sa komunikuje, alebo sa komunikuje vysoko selektívne podľa zámerov a potrieb nie vedeckého typu a vede a vedcom sa tým robí medvedia služba.  Niektorí vedci sa pozornosti a záujmu médií tešia, iní takúto pozornosť zatracujú, tretí tábor pripúšťa istú mieru a spôsob komunikácie. Jedno je však isté, medzi zručnosti a výbavu vedca dnešnej doby by mala patriť aspoň minimalistická schopnosť komunikácie svojej práce s médiami, pre každého prijateľným spôsobom. Je vhodné hľadať cesty a spôsoby, ako sa odkomunikovať daná informácia o vedenom výskume a jeho výsledkoch a budúcom nasledovaní dá, aby dala aspoň základnú predstavu a obrys do mysli verejnosti. Je možné využiť mnohé analógie, príklady, zjednodušenia, názorné ukážky, známe fakty. Aj táto schopnosť terajších a budúcich vedcov by sa mala trénovať počas celého vzdelávacieho procesu. Či ju vedec bude, alebo nebude využívať, je na jeho vlastnom rozhodnutí. Vedci pri správnej komunikácii s médiami, majú v rukách istú mieru informačnej a riadiacej moci a tým morálnu zodpovednosť voči verejnosti.

Veda a vedecká metóda nie sú jednoduché, je ale možné naučiť sa verejnosti i médiám schopnosti porozumieť aspoň základné a jednoznačnejšie vedecké články.

Je nutné a nevyhnutné seriózne vzdelávať k porozumeniu vede a vedeckým metódam a súvisiacim problematikám deti na všetkých vzdelávacích stupňoch.

Je nutné a nevyhnutné vzdelávať počas formálneho procesu výučby budúcich vedcov k špecifickej schopnosti komunikácie s verejnosťou, riadiacimi orgánmi, odborníkmi na komunikáciu.

Veda, výskum a vývoj súvisia veľmi úzko so systémom vzdelávania a pri vhodnej implementácii môžu výrazne rozširovať a prehlbovať jeho možnosti.

Vedcov z akademického prostredia, je nutné finančne motivovať zvýšením platov. Tiež naučiť ich počas ich vzdelávacieho procesu cielene etickej komercializácii vedy, výskumu a svojich schopností aj za účelom vyššieho finančného príjmu a aspoň čiastkového samofinancovania svojho výskumu. Vedci na akademickej pôde by mali byť finančne ohodnocovaní podľa kompetencií a reálnych zásluh pre pedagogiku, vedu, výskum a verejný prínos. Určite je na tomto mieste potrebné spomenúť využitie crowdfundingu – na realizáciu výskumov, ktoré nikto z komerčného sektora nemá záujem podporiť, ale majú značný verejný význam!

Veda a vedecká metóda, výskum a vývoj zabezpečujú rozvoj modernej spoločnosti človeka.

Veda a vedecká metóda môžu byť správne používané vo verejnom záujme, aj zneužívané na rozmanité iné agendy.

Adekvátna finančná podpora vedy, výskumu, vývoja a rozvoja vysokých technológií je jedným z indikátorov a pilierov aktuálnej aj budúcej ekonomickej prosperity štátu. Orgány s rozhodovacou právomocou by mali zvážiť prerozdelenie financií v zvýšenej miere práve do tejto rozpočtovej kapitoly.

Vedci, prosíme Vás, buďte a ostaňte vždy vedcami, ale nezabúdajte nikdy na ľudskosť, morálku, etiku, čisté svedomie, vaše možnosti, schopnosti, hĺbku porozumenia, nadhľad a zdravý rozum. Premýšľajte vopred do čoho sa vložíte – kam nasmerujete svoj vedecký záujem a um – k čomu to pravdepodobne povedie z každého dôležitého uhla pohľadu na vec. Ďakujeme Vám!

InformedHealth.org [Internet]. Cologne, Germany: Institute for Quality and Efficiency in Health Care (IQWiG); 2006-. What types of studies are there? 2016 Jun 15 [Updated 2016 Sep 8]. NBK390304

Pannucci CJ, Wilkins EG. Identifying and avoiding bias in research. Plast Reconstr Surg. 2010 Aug;126(2):619-625. doi: 10.1097/PRS.0b013e3181de24bc. PMID: 20679844; PMCID: PMC2917255.

Simundić AM. Bias in research. Biochem Med (Zagreb). 2013;23(1):12-5. doi: 10.11613/bm.2013.003. PMID: 23457761; PMCID: PMC3900086.

Warden G. Definitions of Bias in Clinical Research. Methods Mol Biol. 2021;2249:35-52. doi: 10.1007/978-1-0716-1138-8_3. PMID: 33871837.