Vedecké články (vedecké štúdie, vedecké výskumy) sú prehľadne vedcami napísané “reporty“, kde opisujú prečo, čo a ako robili vo svojom výskume a k akým úvahám, výsledkom a záverom sa dopracovali.
Štruktúra, alebo členenie vedeckého článku sa mierne líši v závislosti od vedeckého časopisu, typu výskumu a vednej disciplíny.
Vedecký článok je pri jeho čítaní pre rýchlu orientáciu vhodné začať štúdiom názvu, kľúčových slov a abstraktu. Ak je článok relevantný, je vhodné zoštudovať z akého vedeckého časopisu je článok, o aký typ výskumu sa jedná, metodiku, výsledky, závery, konflikt záujmov, vyhlásenie o financovaní (viac o jednotlivých častiach článku nižšie v texte), až potom ostatné časti článku.
V praxi to niekedy najmä pre laika, alebo vedca z inej vednej disciplíny znamená pomerne zložitý proces, doštudovať si celú problematiku zo všeobecnej a špecializovanej odbornej literatúry a následne iných najaktuálnejších súvisiacich výskumov. Častokrát až potom je možné hlbšie porozumieť danému článku, jeho výsledkom, zorientovať sa v ňom, nájsť v ňom potrebné informácie a správne si ich vysvetliť.
Niektoré médiá a “rýchlokvasení odborníci“ si prečítajú jednu informáciu (vetu) vo výsledkoch, ktorá im dá pre ich porozumenie okamžitý význam a to im stačí (takto by sa vedecký článok nemal študovať, stráca sa tým jeho význam a prínos a vedie to k dezinformáciám). Je to nabetón isté – veď som ten riadok práve teraz prečítal na vlastné oči, hneď s tou informáciou, novinárskou kačicou, treba ísť na bubon… …Avšak veda je podstatne komplikovanejšia. Častokrát nemá presne ustálené hodnotiace kritériá, výsledky a líši sa od prípadu k prípadu aj v rámci jednej vednej disciplíny pri použití iných metód. Overované fenomény nemusia byť medzi sebou vôbec porovnateľné. Prínos daného vedeckého článku závisí častokrát od porozumenia čitateľa s autorom a prípadne schopnosti čitateľa syntetizovať informácie a analyzovať poznatky. Niekto v tom istom vedeckom článku môže vidieť informácie použiteľné priamo pre prax, niekto iný iba suchý nezáživný text a nerozumie, o čom vedecký článok vlastne hovorí.
Základná štruktúra vedeckého článku býva obvykle nasledovná:
Názov
Môže byť opisný, alebo napríklad zdôrazňovať hlavný záver, klásť otázku na ktorú poskytuje úvahu alebo odpoveď, alebo označovať oficiálny názov štúdie.
Autori a ich inštitúcie, informácie o autoroch
Uvádza mená a priezviská autorov (autora), kontakt na autorov, uvádzajú sa tu inštitúcie pre ktoré pôsobili v dobe napísania článku. V prípade potreby napríklad vyžiadania kópie plnej verzie vedeckého článku, alebo vyjadrenia autora pre médiá, alebo pre kontakt medzi vedcami pre zistenie detailov/nadviazanie možnej spolupráce/výmenu informácií, je vhodné kontaktovať autorov touto cestou.
Abstrakt
Stručne zhŕňa celý vedecký článok, prezentuje niektoré výsledky a závery. Mal by zaujať čitateľa, aby získal záujem prečítať si celý článok. Slúži na rýchlu orientáciu pre čitateľa, napovedá či je vedecký článok pre neho relevantný a hodný detailného štúdia.
Kľúčové slová
Zvyčajne sa uvádza niekoľko pre danú štúdiu najrelevantnejších slov, alebo slovných spojení. Môžu slúžiť pre vyhľadávanie v databázach vedeckých článkov, ale aj na rýchlu orientáciu čitateľa.
Úvod
Stručne opisuje pozadie študovanej problematiky, jej význam a súvislosti. Poskytuje základné informácie o tom čo sa doterajším výskumom v problematike zistilo a tieto informácie sa logicky prepoja s danou štúdiou.
Použité metódy
Detailne popisuje všetky použité materiály a metódy, ktoré boli na testovanie hypotéz(y) použité. Čo a ako sa presne skúmalo, ako sa presne chronologicky postupovalo, koľko to trvalo, ako sa výsledky zozbierali a akým softwareom štatisticky hodnotili. Aké prípadné chemikálie a prístroje boli použité, alebo odkiaľ zaobstarali zdrojové dáta na hodnotenie, ako boli rozdelené skupiny, popis účastníkov, alebo zvierat, tkanív, buniek, skúmaných materiálov, alebo fenoménov. Opíšu sa všetky detaily. Ak už bola metóda, alebo viaceré metódy predtým použité v inej štúdii, uvedú sa autori metód a prípadné úpravy týchto metód. Presné detaily, ktoré by túto stať článku priveľmi predlžovali, môžu autori uviesť do doplnkových materiálov článku. V ideálnom prípade – celý výskum by sa mal dať podľa opísaných metód zopakovať a overiť. Pre vedcov a recenzentov a redaktorov vedeckých časopisov uverejňujúcich vedecké články, tiež sekcia metódy slúžia na kontrolu prípadných metodických chýb, ktoré môžu znehodnotiť, alebo znížiť hodnotu celého výskumu a dosiahnuté výsledky. V praxi sa niekedy môžeme stretnúť (z rôznych dôvodov) s nadmerným okresaním metód, alebo ich nezrozumiteľnosťou.
Výsledky
Autori odprezentujú v grafoch, tabuľkách, fotografiách, videách, textoch, alebo inom formáte výsledky, ku ktorým sa svojim výskumom pri overovaní hypotézy dopracovali. Uvádza sa tu aj štatistická významnosť výsledkov.
Diskusia
Autori okomentujú svoje výsledky a porovnajú s existujúcimi výsledkami iných autorov. Môžu uviesť logické dôvody, prípadné hypotézy, alebo odôvodnené špekulácie, pre ktoré sa domnievajú, že sa výsledky dostavili. Tým môžu napríklad vnuknúť dôležitú myšlienku, alebo hypotézu iným vedcom študujúcim daný vedecký článok. Stáva sa, že článok je len okrajovo príbuzný, ale kvalitná úvaha autora môže prepojiť a doplniť časť chýbajúcej skladačky, alebo inštruovať a nasmerovať ďalší výskum. Je preto jedným z najdôležitejších častí vedeckého článku. Okrem iného, stať diskusia poukazuje na schopnosti autorov článku pracovať s literatúrou, schopnosti kritického myslenia, analýzy, indukcie, dedukcie a kreativity.
Závery
Autori zhodnotia, čo svojimi výsledkami dosiahli, či správne svojim výskumom otestovali stanovené hypotézy. Aký prínos majú zistené výsledky pre ich vednú disciplínu a prax. Prípadne, ak sú výsledky zjavné a jednoznačné (štatisticky preukazné, klinicky, biologicky, prakticky zmysluplné), môžu zhrnúť najdôležitejšie odporúčania pre vedu, ďalší výskum, legislatívu a praktické riešenia. Niekedy môžu byť výsledky tak celospoločensky závažné, že autori môžu urgovať na okamžitú nápravu, alebo zmenu doteraz bežného zabehnutého konania.
Poznámka: Niekedy sa nemusí zistiť takmer nič konkrétne, resp. nič pre laika zaujímavé. Prípadne sa zistí len drobná časť skladačky, alebo indícia, že hypotézu, alebo navrhnutie metód jej overenia treba pre budúce výskumy pozmeniť.
Poďakovanie
Autori na tomto mieste poďakujú všetkým do článku hoc len myšlienkou, alebo odporúčaním zapojeným za rady a inštruktáž pri koncepcii, alebo iných fázach tvorby článku.
Konflikt záujmov
Každý z autorov by mal vyjadriť prípadné konflikty záujmov v súvislosti s daným článkom. Napríklad komerčná aktivita autora v zhodnej oblasti, sponzorské dary, financovanie rôznych aktivít, ako napríklad platené prednášky, články, poradenstvo pre komerčný a verejný sektor, vystúpenie s príspevkom na konferencii, v komore odborníkov, terajšia, alebo minulá príslušnosť k istej inštitúcii, atď., atp.
Príspevky autorov k článku
Autori uvedú svoju účasť na tvorbe článku, napríklad napísanie článku, návrh metód, organizácia alebo praktické vykonanie experimentu, štatistika, grafické práce, korekcie a finalizácia článku, preklad, atp.
Vyhlásenie o financovaní
Uvedú sa zdroje financovania vedeckej štúdie – granty, súkromné inštitúcie, nadácie, fondy, vlastné súkromné financovanie, atp.
Použitá literatúra
Autori uvedú použitú literatúru z ktorej čerpali informácie do svojho článku (ktorú citovali v článku). Táto časť je extrémne dôležitá, priznáva kredit a autorstvo (duševné vlastníctvo) za dané myšlienky právoplatným autorom. Voľba literatúry okrem iného napovie skúsenému vedcovi v obore alebo odbornému recenzentovi študujúcemu článok, ako sa autori danej štúdie orientujú v danej problematike a či neopomenuli významné nosné štúdie a ich zistenia.
Doplnkové materiály
Autori môžu mať v niektorej časti štúdie uvedený odkaz na doplnkové materiály, ktoré je možné stiahnuť zvyčajne z úložiska z internetu. Takéto materiály môžu byť napríklad zdrojové dáta na spracovanie a hodnotenie pre iných vedcov, alebo súbory ako sú videá, fotografie, rozsiahle tabuľky, grafy a tak podobne.
