Účel: Táto štúdia skúmala účinky troch po sebe nasledujúcich dní vytrvalostného tréningu v podmienkach nízkej energetickej dostupnosti (LEA) na obsah svalového glykogénu, markery svalového poškodenia, endokrinnú reguláciu a vytrvalostnú kapacitu u mužských bežcov.
Metódy: Sedem mužských bežcov na dlhé trate (19,9 ± 1,1 roka, 175,6 ± 4,7 cm, 61,4 ± 5,3 kg, maximálna spotreba kyslíka [V˙O2max]: 67,5 ± 4,3 ml·kg·min) absolvovalo dva po sebe idúce dni pozostávajúce z troch po sebe nasledujúcich dní vytrvalostného tréningu podľa LEA (18,9 ± 1,9 kcal·kg FFM·d) alebo normálnej energetickej dostupnosti (NEA) (52,9 ± 5,0 kcal·kg FFM·d). Poradie dvoch štúdií bolo randomizované s 2-týždňovým intervalom medzi štúdiami. Vytrvalostný tréning pozostával zo 75 minút behu na bežiacom páse pri 70% V˙O2max. Obsah svalového glykogénu, premenné dýchacích plynov a premenné v krvi a moči sa merali ráno počas troch po sebe nasledujúcich dní tréningu (1. – 3. deň) a nasledujúce ráno po tréningu (4. deň). Ako ukazovateľ vytrvalostnej kapacity sa 4. deň vyhodnotil čas do vyčerpania pri 19,0 ± 0,8 km·h na vyvolanie 90 % V˙O2max.
Výsledky: Počas tréningového obdobia sa telesná hmotnosť, beztuková hmota a objem kostrového svalstva výrazne znížili v LEA (P = 0,02 pre telesnú hmotnosť a objem kostrového svalstva, P = 0,01 pre beztukovú hmotu). Okrem toho sa obsah svalového glykogénu významne znížil v LEA (~ 30 %, P < 0,001), s výrazne nižšími hodnotami ako v NEA (P < 0,001). Čas do vyčerpania sa medzi týmito dvoma štúdiami významne nelíšil (~20 minút, P = 0,39).
Závery: Tri po sebe nasledujúce dni vytrvalostného tréningu pod LEA znížili obsah svalového glykogénu so zníženou telesnou hmotnosťou. Vytrvalostná kapacita však nebola výrazne narušená.
Med Sci Sports Exerc. 2020 Jan;52(1):187-195
Čo je veda a ako jej porozumieť?
LIcencia publikovaného článku, pravidlá zdieľania a použitia
