Nižší subjektívny sociálny status (SSS) – alebo vnímanie seba samého ako osoby s nižším statusom v porovnaní s ostatnými – a väčší stres v rannom veku neustále súvisia s horším zdravotným stavom v dospievaní.
Stres v rannom veku môže negatívne ovplyvniť aj sociálne vzťahy človeka, a tým formovať sociálny status. Tieto štúdie skúmali, ako stres v rannom veku súvisí s rozvojom SSS a ako SSS súvisí so zdravím počas prechodu na vysokú školu.
Návrh: V štúdii 1 – 91 starších adolescentov (vek = 18,37) hlásilo stres v ranom veku, spoločenský SSS a školský SSS a svoj spoločenský SSS a školský SSS nahlásili opäť o 2 roky neskôr.
V štúdii 2 – 94 študentov prvého ročníka vysokej školy (vek = 18,20) hlásilo stres v ranom veku a spoločenský SSS pri vstupe do štúdie a hlásilo svoje internátne SSS, univerzitné SSS a duševné zdravie mesačne počas celého roka.
Výsledky: Vyšší stres v rannom veku súvisel s nižším spoločenským SSS, ale nie školským SSS, v oboch štúdiách. V štúdii 2 internátny a univerzitný SSS a stres v rannom veku jedinečne súviseli s duševným zdravím, hoci asociácie sa časom oslabili.
Záver: Stres v rannom veku môže predisponovať ľudí k tomu, aby mali nízky SSS v spoločnosti, a tak nízky SSS v škole, ako aj vysoký stres v rannom veku môžu zvýšiť riziko zhoršenia zdravia počas prechodných období.
(Psychol Health. 2020 Dec;35(12):1531-1549)
Čo je veda a ako jej porozumieť?
LIcencia publikovaného článku, pravidlá zdieľania a použitia
