Všímavosť ako forma mentálneho tréningu orientovaná na súčasnosť ovplyvňuje kognitívne procesy a čoraz viac sa považuje za zmysluplnú pre prístupy športového psychologického tréningu.
Len málo intervenčných štúdií však skúmalo účinky praktizovania všímavosti na náhrady fyziologického a psychologického výkonu alebo na výsledky výkonu v športe.
Cieľ: Cieľom tohto metaanalytického prehľadu bolo preskúmať účinky praxe všímavosti alebo intervencií založených na všímavosti na náhrady fyziologického a psychologického výkonu a na výkonové výsledky v športe u športovcov starších ako 15 rokov.
Zdroje údajov: Štruktúrovaná literatúra bola vykonaná v šiestich elektronických databázach (CINAHL, EMBASE, ISI Web of Knowledge, PsycINFO, MEDLINE a SPORTDiscus). Nasledujúce hľadané výrazy boli použité s boolovským spojením: (vedomá* ALEBO meditácia* ALEBO joga) AND (šport* ALEBO tréning* ALEBO cvičenie* ALEBO zásah* ALEBO výkon* ALEBO kapacita ALEBO zručnosť*) AND (zdravie* ALEBO dospelý* ALEBO športovec *). Výber štúdie: Randomizované a nerandomizované kontrolované štúdie, ktoré porovnávali techniky praktizovania všímavosti ako intervencie s neaktívnou kontrolou alebo kontrolou, ktorá nasledovala po inom psychologickom tréningovom programe u zdravých športovcov, boli skrínované na spôsobilosť.
Extrakcia údajov: Škály spôsobilosti a kvality štúdie [Physiotherapy Evidence Database (PEDro)] nezávisle hodnotili dvaja výskumníci. Konzultovalo sa s tretím nezávislým výskumníkom, aby sa dosiahol konečný konsenzus v prípade nezhody medzi oboma výskumníkmi. Štandardizované priemerné rozdiely (SMD) sa vypočítali ako vážené Hedges’g a slúžili ako hlavné výsledky pri porovnávaní praxe všímavosti oproti kontrole. Štatistické analýzy sa uskutočňovali s použitím modelu inverznej variancie náhodných efektov.
Výsledky: Deväť pokusov primeranej kvality štúdie (priemerné skóre PEDro 5,4, smerodajná odchýlka 1,1) s 290 zdravými športovými účastníkmi (atletika, cyklisti, vrhači šípok, kladivári, hokejisti, prekážkari, džudo, rugbisti, bežci na stredné trate, boli zaradení bežci na dlhé trate, strelci, šprintéri, volejbalisti). Intervenčný čas sa pohyboval od 4 týždňov po viac ako 2 roky. Frekvencia cvičenia trvala od dvakrát denne po iba raz týždenne a priemerný čas sedenia bol 50-60 minút. V prospech praxe všímavosti v porovnaní s kontrolnou podmienkou boli zistené veľké účinky s úzkymi hranicami spoľahlivosti a nízkou heterogenitou pre skóre všímavosti [SMD 1,03, 90 % interval spoľahlivosti (CI) 0,67-1,40, p < 0,001, I2 = 17 %]. Fyziologické indexy výkonnosti zobrazovali široké limity spoľahlivosti sprevádzané veľmi veľkou heterogenitou. Veľkosti účinkov však zostali veľmi veľké, s limitmi spoľahlivosti, ktoré sa neprekrývali s nulou (SMD 3,62, 90 % CI 0,03-7,21, p = 0,10, I2 = 98 %). Stredné až veľké účinky boli pozorované u náhradných psychologických výkonov (SMD 0,72, 90 % CI 0,46 – 0,98, p < 0,001, I 2 = 14 %) a výkonnostných výsledkov pri streľbe a hádzaní šípkami (SMD 1,35, 90 % CI 0,61 – 2,09). p = 0,003, I2 = 82 %).
Závery: Cvičenie všímavosti dôsledne a prospešne moduluje skóre všímavosti. Okrem toho, fyziologické a psychologické náhrady sa do značnej miery zlepšili po cvičení všímavosti, ako aj výsledky výkonnosti pri streľbe a hádzaní šípok. Zdá sa rozumné uvažovať o stratégiách precvičovania všímavosti ako o pravidelnom doplnkovom tréningu mentálnych zručností pre športovcov, prinajmenšom v presných športoch; je však potrebných viac kvalitných, randomizovaných, kontrolovaných skúšok zameraných na cvičenie všímavosti a zlepšenie výkonnosti v rôznych športových prostrediach.
(Sports Med. 2017 Nov;47(11):2309-2321)
Čo je veda a ako jej porozumieť?
LIcencia publikovaného článku, pravidlá zdieľania a použitia
